Na tomto mieste chceme predstaviť pracoviská, z ktorých pochádza hlavná členská základňa Slovenskej ílovej spoločnosti
- Oddelenie hydrosilikátov, Ústav anorganickej chémie, Slovenská akadémia vied
Predmetom výskumu v Oddelení hydrosilikátov sú ílové minerály, ich chemické zloženie, vlastnosti a ich úpravy pre priemyselné aplikácie. Hlavná pozornosť sa venuje príprave a charakterizácii atraktívnych nových materiálov pripravených modifikáciou smektitov, napríklad hybridných nanomateriálov s organickými látkami a interkalátov. Súčasne skúmané chemické úpravy zahŕňajú náhradu vymeniteľných katiónov protónmi a/alebo rôznymi anorganickými alebo organickými katiónmi, čo spolu vytvára systematický výskum vlastností prírodných a modifikovaných smektitov. Ich možné využitie je v organicko-anorganických hybridných materiáloch, ako sú smektit-polymérne nanokompozity, optické materiály hybridov s organickými farbivami, v mnohých oblastiach ochrany životného prostredia, atď. Ďalšie oblasti štúdia zahŕňajú nové aplikácie techník infračervenej a UV-Vis spektroskopie v materiálovej chémii, povrchovú kyslosť, fixáciu katiónov, sorpčné a bariérové vlastnosti pre zachytávanie a izoláciu nebezpečných látok, vlastnosti ílovo-polymérnych nanokompozitov. Pre hybridy s farbivami témami štúdia sú vznik molekulových agregátov farbív, luminiscencia, fluorescenčný rezonančný prenos energie a fotoaktivita.
- Katedra ložiskovej geológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Členovia spoločnosti sa na tomto pracovisku zaoberajú ílmi a ílovými minerálmi ako nerastnou surovinou a ako indikátorom geologických procesov. Výsledkami štúdia ílov ako nerastnej suroviny sú predovšetkým minerálna charakteristika, genéza a aplikácia danej ílovej suroviny v priemysle či pri ochrane životného prostredia. Íly ako indikátor geologických procesov umožňujú spoznať históriu rôznych geologických prostredí. To prináša čisto vedecké poznania ale i dôležité informácie pri prospekcii nerastných surovín (napr. o histórii sedimentačných panví pri prospekcii uhľovodíkov, o okolorudných premenách pri prospekcii rudných ložísk). Členovia tohto tímu rozvíjajú a používajú metodiky spojené predovšetkým s rtg difrakciou a transmisnou elektrónovou mikroskopiou (napr. illit-smektitový paleotermometer, časticová analýza).
- Katedra inžinierskej geológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
- Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
- Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Košice
- Ústav vied o Zemi, Slovenská akadémia vied, Banská Bystrica
Geologický ústav zriadilo Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied v roku 1953 ako „Laboratórium pre stratigrafiu a paleontológiu“. Laboratórium prerástlo do ústavu a od roku 1966 bolo premenované na Geologický ústav Slovenskej akadémie vied, ktorý od roku 1990 má aj právnu subjektivitu. Ústav má dve pracoviská, bratislavské je umiestnené v areáli SAV na Dúbravskej ceste 9, banskobystrické pracovisko je v Banskej Bystrici na Ďumbierskej ulici 1. Sídlom ústavu je Bratislava. Tu je umiestnené aj spoločné pracovisko Energy and Geoscience laboratory s Univerzitou Utah, USA.
Predmetom činnosti Geologického ústavu SAV je komplexný výskum geologickej stavby a látkového zloženia Západných Karpát vrátane interpretácie hlbinnej stavby. V popredí záujmu je predovšetkým základný výskum v oblasti geológie, stratigrafie, paleontológie, sedimentológie, tektoniky, mineralógie, petrológie, geochémie, ložiskovej a environmentálnej geológie. Výskumné aktivity pracovníkov ústavu sú zamerané na oblasť (1) petrológie a mineralógie magmatických a metamorfovaných hornín, diagenéza a veľmi nízka metamorfóza sedimentov, (2) sedimentológie a paleontológie, (3) metalogenézy a environmentálnej geochémie. Väčšina aktivít má medzinárodný rozmer a sú vykonávané v spolupráci so zahraničnými pracoviskami (hlavne európsky výskumný priestor, USA, Ruská federácia a Čína).
V oblasti výskumu ílových minerálov sa štúdium sústreďuje na ich úlohu v procesoch nízko teplotného vývoja hornín (diagenéza, veľmi slabá metamorfóza, hydrotermálna alterácia). Hlavným cieľom je využitie štruktúrnych, kryštalochemických a fázových transformácií ílových minerálov ako indikátorov geologických parametrov, ktoré umožňujú priamu koreláciu s intenzitou alterácie hornín a geodynamickým vývojom daného geologického prostredia.
Pracovníci ústavu sa okrem riešenia výskumných grantových projektov, grantov a úloh vyplývajúcich z hospodárskych zmlúv podieľajú aj na pedagogickej práci keď viac ako 50% vedeckých pracovníkov prednáša ako výberové tak i mnohé profilové predmety na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzity v Žiline a Masarykovej Univerzite v Brne (ČR). Ústav je školiacim vedeckým pracoviskom pre odbory Paleontológia (12-20-9) a Tektonika (12-26-9).
Geologický ústav Slovenskej akadémie vied je vydavateľom medzinárodného geologického časopisu Geologica Carpathica. Geologica Carpathica uverejňuje pôvodné vedecké články a recenzie všetkých geologických disciplín z karpatskej ale i mediteránnej oblasti. Vychádza 6 krát do roka v angličtine a je vedený v Current Contents.
- Fakulta prírodných vied, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica